Sme vôbec schopní sa polepšiť vo forme výberu politikov v náš prospech ? Máme na to 10. marca tohto roku skvelú príležitosť. Keď nerobia zmeny v náš prospech tí hore, musíme urobiť rozhodnutie na zmeny my dolu. Keď povieme, že to nejde, rezignujeme a naozaj to nepôjde, lebo to nechceme. Keď sa už konečne rozhodneme, že sa chceme mať lepšie, tak sme sa zároveň rázne rozhodli na zmenu polikov, ktorí to pre nás dokážu. Zatiaľ poznáme dobre tých, ktorí to pre nás nedokážu! Poznali sme však aj veľkú menšinu tých, ktorí to dokážu. No zatiaľ boli v boji za naše záujmy v podstatnej menšine. Preto je veľmi dobré zmenšiť počet tých, ktorí to nedokážu a nahradiť ich tými, ktorí to dokážu. Tým podstatne zmeníme pomer medzi „dokážu a nedokážu.“ Naraz zistíme, že keď sa správne rozhodneme, prináša to ovocie skôr, ako sme očakávali. Samozrejme nič nejde, keď to nechceme. Všetko ide, ale to musíme chcieť. Že to ide, nám ukázala premiérka Radičová. Ona bola za 22 rokov prvá z doterajších slovenských premiérov, ktorá si jasne uvedomovala (a vo výkone svojej funkcie to i presadzovala), že štát má nezastupiteľnú povinnosť zabezpečiť tri základné piliere jeho stability :
– komplexnú bezpečnosť svojich občanov,
– zabrániť korupcii,
– zabezpečiť samozrejmú vymožiteľnosť práva pre všetkých rovnako.
Ale toto chceme predsa aj my občania. To nám konečne dáva po dlhých 22 rokoch prvý raz punc vážnosti, a to v súlade so zákonom zákonov, Ústavou SR, ktorá v Čl. 2 ods 1, 2 ustanovuje, citujem:
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených
zástupcov alebo priamo.
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon.
Tu si konečne uvedomme, že moc vykonávame podľa ústavy my, občania prostredníctvom svojich zástupcov, ktorých si zvolíme. Takže keď zvolíme zle, nemôžeme sa na nikoho hnevať, ale len a len na seba. No a keď nejdeme voliť, zbavujeme sa tak ľahkovážne svojej moci. Je zbavovenie sa svojej moci taká ľahká záležitosť? Je nám jedno akú budúcnosť si pripravujeme? A čo naše deti? Je nám jedno v akom to štáte budú žiť? To nás núti rozmýšľať, zobrať rozum do vlastných rúk a zhodnotiť, čo pre nás títo naši zástupcovia urobili. Pritom je dobré a potrebné odosobniť sa od patetických, platonických vyhlásení najmä v predvolebnej kampani, od „slávnych mien“ a hodnotiť len konkrétny výsledok. Na základe tohto s nimi pozametať tak, ako si to zaslúžia. Všimnime si, že ústava im ukladá v Čl. (2) konať len spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žiadny zákon na Slovensku (ani len skryte) im neumožňuje privádzať nás klamaním do omylu tak, aby nás v takom obrovskom rozsahu okrádali. Zákony máme na Slovensku dobré, ibaže tí, ktorí majú dbať na ich dodržiavanie a tým chrániť naše záujmy, chránia zvrátené záujmy nami zvolených zástupcov, aby nás vo veľkom rozsahu okrádali. To je neodpustiteľná zvrátenosť.
Nakoniec tú zvrátenosť potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Pred Európskym súdom zastupoval štát Slovenskú republiku aj Doc. JUDr. Robert Fico. Za jeho zastupovania podali občania mnoho sťažností. Ani raz v nich nevyhral štát. Vo všetkých prípadoch Európsky súd vydal rozsudky, že slovenské súdy porušili ústavné práva toho či onoho občana. Ten istý Fico, neskôr ako predseda vlády, napriek tomu, že mal konkrétne poznatky z Európskeho súdu, čo urobil pre to, aby zamedzil porušovaniu ústavných práv občanov Slovenska? Neurobil nič! Práve naopak. Cez Harabina ešte viac zabetónoval súdnictvo v prospech nami vyvolených.
Teraz vo voľbách považujem za nesmierne dôležité, aby sme zvolili cestu pokračovania v budovaní tých troch základných pilierov demokracie štátu, s ktorými začala pani Radičová, a ktorý úplne samozrejme funguje vo všetkých severských štátoch Európy, Anglicku, Nemecku atď. V týchto menovaných štátoch si občania vôbec nevedia predstaviť, že by to fungovalo u nich inak. Jednoducho by to svojim voleným zástupcom nedovolili. Ten stav si priebežne veľmi starostlivo strážia. Dobre vieme, že akýkoľvek, či len najmenší pokus o zmenu okamžite blokujú mohutnými protestami. A čo my, občania Slovenska, sme oproti občanom týchto štátov menejcenní, nevzdelanejší, chceme žiť horšie ako oni? Ja osobne teda nie.