V oblasti nezamestnanosti je situácia zlá. No o poklese reálnej mzdy
opäť klame. Klamstvo sa dá štatisticky dokázať pre každého, kto bude chcieť. Aby sme mohli vysvetliť prečo je stav taký, ako ho vidí Fico v tomto bode, musíme sa trocha rozpamätať a vrátiť sa na koniec roku 2008 a do roku 2009. Tu sa dá jasne preukázať, že na takom stave má najväčší podiel práve Fico. Opäť je pre Fica najjednoduchšie predpokladať, že ľudia majú takú krátku pamäť ako on. Tak teda číselná štatistika. V septembri roku 2008 vláda Roberta Fica pripravila návrh štátneho rozpočtu s rastom HDP (hrubý domáci produkt) na 6,5 %. V tom čase však ostatné krajiny, vrátane štátov Európskej únie, horúčkovito pripravovali záchranné balíčky, ktoré mali zmierniť dôsledky krízy. Na základe rýchlo rozbiehajúceho sa vývoja krízy opozícia (najmä SDKÚ) i ekonomickí experti upozorňovali, že takýto rast HDP je vysoko prehnaný a reálne možno uvažovať maximálne s rastom 0,5 %. Naši vládni predstavitelia sa však vo svojej nadutosti tvárili bohorovne. No už v októbri aj nás chytila kríza poriadne pod krk.
K 6. novembru 2008 nahlásili firmy úradom práce rozviazanie pracovného pomeru s 3 843 pracovníkmi. Prepúšťanie zamestnancov však pokračovalo priebežne ďalej. Napriek tomuto vývoju však Fico prehlasoval, že slovenská ekonomika je vo skvelej kondícii a kríza sa jej nedotkne. Bolo to podľa mňa účelové vyhlásenie len preto, aby bol koncom novembra 2008 odsúhlasený štátny rozpočet s rastom HDP 5,5 % a k tomu naplánovaný daňový príjem 10 mld EUR a výdaje štátu 11 mld EUR. Teda výdaj bol naplánovaný o 1 mld EUR vyšší ako príjem. Pokiaľ by bol schválený rozpočet v tomto termíne na vtedy predpokladaný rast HDP 0,5 %, plánovaný daňový príjem by musel byť v sume 9 mld EUR. Keďže nebol záujem znížiť plánovaný výdaj štátu, zvýšil by sa rozdiel medzi plánovanými príjmami a výdajmi na dvojnásobok, teda na 2 mld EUR. No predsa, keď sociálna vláda na čele s Ficom stále tvrdila, že kríza sa Slovenska nedotkne, tak nemôže schváliť reálny rast HDP na 0,5 %. Už dopredu by tak musela oznámiť zámer realizovať korupčné programy!
Potvrdenie správnosti schváleného nafúknutého rozpočtu totálne zaklincovala dva týždne po jeho schválení ministerka Tomanová v televíznej relácii, kde povedala, že kríza sa vlastne Slovákov nedotkne a očakáva sa prepustenie maximálne 250 až 500 pracovníkov. Pritom k 6. novembru už bolo firmami nahlásené minimálne 8-násobne vyššie prepúšťanie. K 31.12.2008 bol stav nahlásených prepustených zamestnancov 15 440, z toho bolo až 52 % z najchudobnejšej oblasti na východnom Slovensku. To bol výsledok zahľadenia sa do seba a nekonania v prijatí protikrízových opatrení. Pritom iné štáty prijímali už niekoľko mesiacov dopredu balíčky protikrízových opatrení.
Keď už bolo pri takom počte prepustených zamestnancov veľmi zle, nastala u nás panika a začali sa prijímať opatrenia ako na bežiacom páse. Opatrenia boli síce pre voličov veľmi ľúbivé, z pohľadu pragmatika bolo však jedno hlúpejšie ako druhé. Fico v tejto panike stratil aj posledné zvyšky akejkoľvek súdnosti. V treťom roku jeho vlády obvinil predchádzajúcu vládu, že to ona je na vine tomu, že sa kríza na Slovensku prejavuje tak hlboko. Nebyť vraj jeho vlády, ktorá zatiahla záchrannú brzdu tým, že v ekonomike naprávala problémy ňou spôsobené, dopadli by sme vraj ešte horšie. Len tak pre zaujímavosť, ktorú záchrannú brzdu to Fico zatiahol, keď sa to na výsledku krízy neprejavilo? To nevie zrejme ani Fico. Nebudem sa vyjadrovať k ďalším a ďalším prehláseným perličkám, pretože by sme sa pohybovali na úrovni detských výhovoriek, a to sa na úroveň predsedu vlády predsa nehodí!
Totálna neschopnosť riešiť krízu sa nakoniec podpísala pod dosiahnutý výsledok za rok 2009, keď bol namiesto plánovaného rastu HDP + 5,5 % jeho pokles až na – 5,4 % . Teda katastrofálny 100 % obrat! Čo je veľmi komické, keď už v prebiehajúcej kríze sme boli my občania presviedčaní, že kríza sa Slovenska nedotkne, a potom, keď už bolo zle, táto istá kríza bola naopak všetkému na vine. Zároveň sme boli klamaní, že Slovensko malo v Európe najmenší pokles HDP. To je absolútna lož. Susedná Poľská republika mala za rok 2009 nie pokles, ale rast HDP + 1 %. Bolo to jednoducho preto, lebo Poľská vláda sa na krízu pripravila ďaleko lepšie ako Slovenská vláda.
Najtragickejšie na krízovom riadení štátu bolo, že príjem z daní klesol voči plánu na 8 mld EUR. Ešte tragickejšie bolo, že štát bol vo výdajovej časti riadený tak zle, že výdaje počas krízy úmerne k príjmom neklesli, naopak narástli voči už aj tak nafúknutemu nereálnemu plánu na 12 mld EUR. To je veľmi krutá daň za to, že voliči dali Ficovi takú obrovskú dôveru, že mohol postaviť podľa neho stabilnú, ale pritom tak obrovsky rozkrádačskú vládu. Žial to však malo dopad na všetkých obyvateľov Slovenska, nielen na voličov Smeru. Zároveň je to ukážka katastrofálneho sociálneho plánovania, keď sa schodok štátneho rozpočtu zvýšil až štvornásobne z 1 mld na 4 mld, pričom voči plánu je to trojnásobok a plánovaný schodok 10 % sa zvýšil na 50 % skutočných príjmov. Načo je potom také plánovanie, keď hlavní manažéri štátu ho vôbec nerešpektujú? A ako sa ukázalo, nerobili si z takého katastrofálneho výsledku ťažkú hlavu.